Ferrarissimo
125-ka nebola naplánovaná ako jeden model, ale ako celý typový rad. Neskôr pridal Ferrari typový rad 166 a úspechmi, ktoré tieto autá spôsobili nastalo, že Ferrari sa stal nielen najdôležitejšou postavou automobilového priemyslu, ale aj svetoznámym výrobcom exotických športových automobilov. Päťdesiate roky zaznamenali ďalší vývoj v konštrukcii vozidiel Ferrari. Na začiatku 50. rokov Ferrari použil 2,3-litrový motor V12, ktorý navrhol Colombo a vytvoril sériu 195. Po celé roky bol Enzo medzi poslednými, kto prijímal nové technológie, napríklad kotúčové brzdy, kompaktný podvozok a motor uložený v strede. Pri automobiloch pre bežnú cestnú premávku bol Ferrari v otázke podvozkov vždy konzervatívny, doslova ako osol. Colombo, muž, ktorý vlastne položil základy motorov Ferrari, odišiel v roku 1950, tak ako mnohí iní konštruktéri, ktorí s tvrdohlavým Enzom nemohli vydržať. Nastupujúci rad 212 priniesol aj novú zmenu. V type 212 Inter sa po prvý krát objavil volant na ľavej strane, čo viedlo k spokojnosti jeho zákazníkov, pretože dovtedy Ferrari vyrábal modely vychádzajúce s pretekárskych áut a tie mali volant na pravej strane. Dôvodom bolo, že väčšina pretekov sa jazdila v smere hodinových ručičiek. Po ňom Ferrari predstavil hádam jeden z najväčších výtvorov, legendárne Ferrari 250. To malo taktiež ako predchádzajúce typy, nespočetné množstvo vyhotovení a výroba sa zastavila až v roku 1960. Na autosalóne v Paríži v roku 1964 predstavil nový typ automobilu, ktorý sa stal pokračovaním radu 250. Bolo ním Ferrari 275 GTB a 275 GTS, čiže kabriolet. Tento typ mal automobilke zabezpečiť vedúce postavenie na trhu s exotickými vozidlami, pretože ich predaj vyzeral čím ďalej tým neistejší. Od roku 1964 musel Enzo čeliť hrozbe nového vážneho konkurenta, bývalého výrobcu traktorov, ktorý začal s výrobou exkluzívnych športových automobilov v neďalekej Sant‘Agata Bolognese, akéhosi Ferrucia Lamborghiniho. Toto súperenie bolo údajne viac ako len obchodná konfrontácia, bolo osobné. Lamborghini, o dvadsať rokov mladší ako Ferrari bol rovnako silnou a rozhodnou osobnosťou ako jeho dlhoročný rival. Svoj obchod rozbehol hneď po vojne a vyrábal malé traktory zo súčiastok prebytočných vojenských vozidiel podobným spôsobom, ako to robil Ferrariho prvý zamestnávateľ na konci prvej svetovej vojny. Stal sa úspešným a bohatým a vlastnil aj automobil značky Ferrari. V jeho garáži stál slušný počet exotických áut, no boli to práve Ferrari, ktoré ho priviedli na myšlienku, aby urobil vo svojom živote ďalšie významné rozhodnutie. Nie je tajomstvom, že s Enzom Ferrari sa nevychádzalo práve najjednoduchšie, najmä ak ste sa stali jeho zákazníkom. Starý pán, ako sa nechal Ferrari oslovovať, sa nikdy nevzdal svojej filozofie, že iba pretekanie má zmysel a predaj automobilov je len nevyhnutné zlo. Neprejavoval veľký záujem o kupcov svojich vozidiel, nestrácal veľa času s tými, ktorí mali problémy s jeho autami. Aj Lamborghini mal problémy so svojím Ferrari a informoval o tom Enza. Hovorí sa, že Ferrari Lamborghiniho vyhodil s odporúčaním, aby sa držal svojich traktorov a ,,čistokrvné koníky" prenechal tomu, kto im rozumie. Na Lamborghiniho to navidomoči nezapôsobilo a odišiel s rodiacim sa plánom v hlave: Enza Ferrariho porazí tak, že vyrobí vozidlo vlastnej značky. Jeho výhodou bolo, že netrpel nedostatkom financií a v roku 1963 predstavil v Turíne automobil nesúci jeho meno, senzačné 350 GTV. Lamborghiniho tím inžinierov začal od nuly a v priebehu pár mesiacov vytvoril majstrovské dielo. Ferrari nikdy nepripustil, že by ho nejaký privandrovalec vôbec zaujímal, ale zjavne musel reagovať. A tak sa stalo, že Lamborghini znamenal pre Ferrariho najväčšiu výzvu. Neutíchajúce finančné problémy napokon spôsobili, že Enzo musel pristúpiť na dohodu automobilky, ktorá by zastrešila jeho značku. Ferrari síce najprv odmietol ponuku Forda, napokon sa však dohodol s Fiatom a odpredal tejto značke 50 % podiel. Bol to rok 1969, no napokon sa ukázalo, že to nebol krok vzad, naopak významný krok vpred. Fiat prevzal kontrolu nad výrobou cestných modelov, pričom garantoval finančnú podporu pre pretekárske aktivity a Enzo mal absolútnu kontrolu nad pretekárskou činnosťou dovtedy, dokedy si to želal, to znamenalo dovtedy, kým bude žiť. Enzo Ferrari uzrel za ostávajúci zvyšok života ešte mnoho preslávených modelov ako napríklad typ 275, 365 z neho najslávnejší 365 GTB4 Daytona, rast výroby modelu svojho syna Dino, typ 208, Ferrariho ,,Boxeri" , príchod Testarossy, 288-čky a posledným veľkým Ferrari, ktoré Enzo videl na vlastné oči bolo Ferrari F40. Zomrel vo veku 90 rokov, 14. augusta 1988 v Ebende.
(Z originálu The Ultimate History of Ferrari, preložili Mgr. Miriam Ghaniová a Ing. Pavol Štefanka.)