Dino Ferrari: syn, ktorý zomrel.
Enzo Ferrari sa oženil s Laurou na začiatku 20. rokov 20. storočia. Ich syn sa narodil 19. januára 1932 a pokrstili ho Alfredo. Prezývali ho Alfredino, čo sa onedlho skrátilo na Dino. Enzo bol Dinovi oddaný a videl v ňom svojho úspešného nasledovníka. Na rozdiel od Enza Dino získal odborné základy v konštrukcii motorov. Študoval na vysokej škole technickej Corni v Modene a diaľkovo na švajčiarskej univerzite vo Fribourgu. Okrem toho študoval aj ekonomiku a obchod na univerzite v Boloni. Teda bol predurčený na veľkú budúcnosť. Väčšinu svojej mladosti prežil Dino v továrni, debatoval so svojím otcom, ale bol veľmi často chorý. Trpel svalovou dystrofiou, a tá sa nedala liečiť. Nemal žiadnu nádej, vedel, že bude čoraz slabší, až nakoniec zomrie. Dino tento údel prijal podstatne ľahšie ako jeho otec a všetci ho poznali ako veselého a prateľského mladíka, ktorý vždy prejavoval ochotu, vždy sa chcel učiť a zhovárať. Jeho záujem o všetko, čo sa dialo v továrni a najmä v oddelení pretekárskych automobilov, ho priviedlo k tomu, že mu zverili konštrukciu pretekárskeho vidlicového šesťvalca. Dino sa úspešne zúčastnil niekoľkých menších pretekov na malých Fiatoch, ale testoval len 2 - litrové športové autá. Miloval automobilový šport, no Enzo ho veľmi ochraňoval. Dino pokračoval v rozhovoroch so svojím otcom i konštruktérmi a hoci choroba napredovala nezadržateľne a väčšinu práce na prvom motore Ferrariho V6 odviedol Vittorio Jano, je jasné, že Ferrari sa rozhodol, že Dino si zaslúži svoj memoriál. Po synovej smrti bol Ferrari úplne bezradný. Enzo nechal kanceláriu svojho syna v továrni nedotknutú, tak ako keď ju Dino používal, s fotografiou na stoličke, kde zvykol sedávať. Celé roky navštevoval Enzo každý deň Dinov hrob a často sa tu s ním rozprával o mnohých problémoch. To, čo Dino mohol dokázať, keby žil, sa nikdy nedozvieme. Ani nevieme, či by bol koncern Fiat získal majoritu vo Ferrari koncom 60. rokov, keby bol Dino držal v rukách opraty fabriky. Je však potrebné pripomenúť, že práve úspech motora Dino a cestný typ Ferrari predurčili spoločnosť na veľký rozmach a prilákali aj záujem Fiatu. No akokoľvek dôkladne by ste prezerali tieto automobili, emblém vzpínajúceho sa žrebca by ste na ňom nenašli. I tu, pri pomenovaní postupoval Ferrari šalamúnsky. Tvrdil, pravdeže, že sú pomenované na počesť jeho mŕtveho syna, ktorý bol autorom myšlienky motora V6. Tým, že dal autu značku Dino, si Enzo vytvoril potrebný priestor na umlčanie akéhokoľvek majiteľa ,,veľkého" Ferrari alebo budúceho kupca, ktorý mohol tvrdiť, že každé ,,malé Ferrari, ktoré má menej ako dvanásť valcov, znehodnocuje tradičnú značku. Ferrari tak umiestnil na kapotu emblém, obdĺžnik so žltým podkladom v ktorom bol nápis Dino. Možno aj to je Dinov odkaz.
(Z originálu The Ultimate History of Ferrari, preložili Mgr Miriam Ghaniová a Ing. Pavol Štefanka)